Anna Lajmonová (přetištěno z deníku Naša Orava, 18. februára 2003)
Na Oravu sa vrátilo 500 kormoránov - Zákonom chránené kormorány ničia jeden z najvýznamnejších ekosystémov v strednej Európe - rieku Orava.
A sú tu opäť! Vzápätí po Novom roku sa na vody Oravy po vlaňajšom dvojmesačnom "pobyte" vrátili kŕdle vychrtlých čiernych vtákov s podivným tvarom krídel, letiacich krížov v tvare šípu - rybármi obávané kormorány. Podia členov Slovenského rybárskeho zväzu, ktorí ich počet a pohyb na Orave od vlaňajška monitorujú, je na rieke Orava približne 500 týchto rybožráčov "darmožráčov". Ornitológ Dušan Karaska sa za tento výraz nasmrť urazí, a my súhlasíme s ním, že všetko živé má v prírode svoje miesto. Ale čo v prípade, keď sa naruší prírodná rovnováha?
Keďže sa kormorán živí výlučne rybami a denne ich vďaka neuveriteľne rýchlemu tráveniu zožerie približne 2 kilogramy, výsledné počty pôsobenia tohto predátora sú jasné: pretože sa za potravou presúva v kŕdľoch medzi Liptovom, Oravou, dokonca už aj Turcom, na Orave a Váhu mu denne padne za obeť približne 1000 kg rýb! Nie je prirodzeným druhom vtáka, žijúceho v týchto lokalitách, a tak nie div, že sa jeho opätovnému početnému pobytu rybári urputne bránia. Kormorán je však celoročne zákonom chránený nielen u nás, ale v celej Európe a tak členom rybárskeho zväzu nezostávalo nič, len ho na vodách trpieť a (tajne) plašiť.
"Nemusí to však byť také beznádejné", hovorí podpredseda MO SRZ Trstená Ing. Marian Gavlik. Orgány ochrany prírody majú podľa neho zákonné právo zasiahnuť v prípade mimoriadnej situácie, a tá tu nastala. Kormorán, ktorý prirodzene nepatrí do týchto "zemepisných šírok", tu pácha na prírode mimoriadne škody. Nadôvažok Slovensko po bývalom Československu prevzalo záväzky z podpisu tzv. Ramsarskej zmluvy a medzi 12 celosvetových ramsarských lokalít bola presne pred šiestimi rokmi zapísaná aj lokalita rieky Orava.
(od Tvrdošína po ústie do Váhu) a jej prítoky (dolné úseky Oravice, Studeného, Chlebnického, Pucovského potoka a Zázrivky). Pred šiestimi rokmi bola teda rieka Orava vyhlásená za chránený areál. "Kto iný, než ochranári by mali dbať na to, aby sme plnili podmienky spomínanej zmluvy?," pýta sa Marian Gavlík. Jednému (zákonom chránenému) predátorovi dovolíme ničiť a narúšať rovnováhu v prírode, ktorá je podľa ramsarských kritérií charakterizovaná ako "územie, predstavujúce časť ríečneho systému podhorského charakteru, patriace z hľadiska biodiverzity pôvodnej bioty, aj z hľadiska prirodzeného charakteru abiotických zložiek k najzachovalejším a najvýznamnejším ekosystémom svojho druhu v strednej Európe. Na rieke Orava a jej prítokoch sa udržala vysoká koncentrácia cenných prírodných fenoménov. Je preto vyhlásená za chránený areál."
Čo je viac?
Ornitológovia budú, prirodzene, ochraňovať u nás žijúce a sťahovavé vtáctvo. Ale či je správne, aby sme kvôli ochrane jedného druhu vtáka nechali ničiť periu slovenskej, európskej prírody, ktorou zatiaľ, aj vďaka členom rybárskeho zväzu, rieka Orava, našťastie, zatiaľ je? Toto je otázka, adresovaná kompetentným na ministerstve životného prostredia, ochranárom, legislatívcom, s ktorými rybári hodlajú, komplexne pripraviac podklady a argumenty o tomto vážnom probléme, rokovať. Pretože po vlaňajšej "návšteve približne 1200 kormoránov v lokalite Oravy a Liptova a po skúsenosti, že tento predátor sa vracia, nestačí problém "vyčistenia riek" kormoránom riešiť finančnou dotáciou na nové a nové zarybňovanie. Pôjde iba o záplaty na starom kabáte.
Prečo rybári bijú na poplach?
Členovia Slovenského rybárskeho zväzu sú nesporne ľudia, majúci radi prírodu. Ale, a to je prirodzené, aj vlastnú peňaženku. Ak ročne zaplatia 300 Sk za členský príspevok, k tomu cca 800 Sk za rybársku povolenku, (a to je suma iba za jednu vodu) plus poplatok za štátny lístok, pritom v napr. v lokalite Orava III čísla dokázateľne preukazujú, že rýb je tu stále menej a teda aj úlovky sú nižšie, záujem o kúpu povoleniek z radov členov, ale i turistov rapídne klesá. Pre zaujímavosť, zahraničný turista zaplatí SRZ za povolenku na rieke Orava III 2000 Sk. Ale vlani mala už MO SRZ Trstená iba jediného takého záujemcu. A práve predaj povoleniek a členské príspevky sú zdrojom prostriedkov, ktoré popri dotácii vo forme násad môžu rybári použiť na nové zarybňovanie. Paradoxne - od štátu na tento účel nedostanú ani korunu, povinnosť každoročne zarybňovať im však prikazuje zákon!
Paradox - Orava nezamŕza
Prečo vlastne prišiel do chladného prostredia kormorán, ktorý ako prímorský druh vtáka má domovské právo v delte Dunaja? Kvôli každoročnému zvyšovaniu sa jeho stavov a nedostatku potravy v iných lokalitách. Vlani v rieke Orava našiel dostatok rýb. Táto rieka - až po Podbiel - paradoxne, hoci na Orave je chladnejšie, než v južnejších častiach Slovenska, prakticky nezamŕza. A tak tu tento čierny informátor dostatku rýb hľadá, a zatiaľ nachádza počas mrazivých mesiacov január - február rybičky - svoju jedinú potravu.
Príčinou nezamŕzania rieky Orava sú, laicky povedané, časté výpusty vôd priehrady preto, aby sa zabránilo namrznutiu tejto našej rieky. Keby tá totiž zamrzla, pri následnom vypúšťaní priehrady by spriečením sa ľadových krýh mohli vznikať povodne. A keďže na turbíny z priehrady priteká spodná, teda teplá voda, Orava sa tak stala celoročne "teplou" riekou, a zimným rajom pre vtáctvo. Nielen pre bohaté kŕdle kormoránov, ale aj labute, a podľa informácií ornitológa RNDr. Dušana Karasku aj pre zimovanie trasochvosta horského, pár kusov potápačov, vzácnu kačicu ostrochvostú, či približne 200 kusov vodnára, ktorý u nás žije celoročne.
Kedy si rieka vydýchne?
Skôr, než tento vážny problém, ktorý je problémom celoeurópskym, vyriešia odborníci, dočasne ho, opäť ako vlani, "zruší" počasie. S oteplením kormorány prirodzene zatúžia "po láske" a keďže si potomstvo zakladajú iba "doma", predpokladáme, že začiatkom marca Oravu opustia. Čo bude o rok? Ak sa týchto vtákov, letiacich krížov "legislatívne" nezbavíme dovtedy, a "nevypudí ich" prípadným spílením topoľov, na ktorých radi pri riekach sedávajú, ani Povodie Váhu (myšlienka odznieva iba ako hypotetický návrh, pozn. red.), o rok by tu mohli mať doslova hody. Na prelome augusta a septembra sa totiž na rieke Orava uskutočnia Majstrovstvá sveta v muškárení a dvadsiatke najlepších družstiev muškárov sveta treba rieku bohato zarybniť lovnými rybami. Naša oravská perla sa tak stane špajzou, plnou rýb. Vyprázdnia ju opäť pažravé kormorány?